Múdri i sprostí ľudia chodia zamračení - prečo!?

Autor: Juraj Kukla | 13.9.2012 o 10:07 | Karma článku: 15,27 | Prečítané:  1798x

Pýtal sa ma jeden cudzinec: „Prečo chodia ľudia po Slovensku stále takí zamračení?“ Odpovedám: „Nepáči sa im to, čo sa v tomto štáte deje a nevedia, čo s tým, lebo boli oklamaní“. - „Nepáči sa to všetkým?“ - „Áno, nepáči sa to múdrym a už sa to nepáči ani sprostým“.

 

Páči sa to len papalášom, ale ich usmiate, slizké tváre nechodia po ulici. Objavujú sa len za sklom, chránení v limuzínach, alebo ozbrojenou ochrankou. Vidíme ich usmievať na televíznych obrazovkách, cez ktoré hustia tie keci do zamračených ľudí. Hustia tie svoje demagógie o právnom štáte, Slovensku s obrovskými makroekonomickými výsledkami, o vláde, ktorá nemá nič spoločné s Gorilou, o nezávislom súdnictve, nezávislej polícii, slovenskej zvrchovanej ústave, o jednom spravodlivom ujovi a prokuratúre, ktorá vôbec nepotrebuje hlavu, no nikto im už neverí. Držia to v rukách skrytým násilím, strachom, pokutami, daňami, registračnými pokladňami, sankciami, exekúciami, jalovými vyšetrovaniami a podvodnými súdmi !!!

Títo nadľudia sú stále zdraví, mladí, veselí a najmúdrejší. Usmievajú sa cez naskrutkované drahé kostené zuby, majú urobené telo a luxusné šaty. Na uliciach ich vidíte len vtedy, keď chcú znova ohlúpiť svoje stádo v ohrade, čiže pred voľbami. Vtedy sa odvážia aj do ulíc, mávajú na chudobou a dávajú sa do reči, idú za živnostníkmi, ba niekde aj rovno do príbytkov a sľubujú a sľubujú. Bývajú „vlezlí ako vši“. Pár dní bojujú „za občana“, no v preklade o svoje ryžovisko, o svoj raj na zemi, kde neplatia pre nich žiadne zákony, kde nepoznajú česť a spravodlivosť, len peniaze a požitky. Potom sa tešia, oslavujú a my na nich cez obrazovky „čumíme“ v nemom úžase! Naozaj sa majú z čoho tešiť, že oni sú za vodou a hlupáci, z ktorých žijú, sa potápajú bez väčších protestov.

Verejne, svorne kradnú, navzájom sa za to odmeňujú, a keby sa im nebodaj niečo stalo, do zmlúv si dávajú nevypovedateľné miliónové zlaté padáky, aby netreli biedu ani v prípade katastrofy. Všetko majú poistené, ešte keby tak mohli zlým, nesamoregulovaným novinárom úplne zapchať huby !

A čo robia so svojim lupom? Odnášajú ho preč, do bezpečia ako syseľ. Majetok vydriapaný od poddaných na základe neľudských daní, odvodov, pokút, exekúcii, prostredníctvom svojich výberčích a zákonom chránených diktátorov na obciach a mestách, prenášajú lup do daňových rajov, na ďaleké ostrovy v Tichomorí. Prečo ? No preto, že oni tam nemusia platiť dane! Tie dane, ktoré oni vyžadujú od nás, za ktoré nás hrdúsia, ktoré chudobe zvyšujú do obludných rozmerov.

Takto vzorne sa veselí „mafijózovia“, činitelia, vladári a ich krysy živiace sa z odpadkov ich bohatého stola, starajú o svoje ctené rodinky, aby žili v nadľudskom bohatstve, v smotánke a po smrti v kráľovstve nebeskom? Ich kríza nekvári, je im to jedno, nebojujú o prežitie, sú veselí! Svoje zákony rafinovane profilujú pre svoj prospech tak, že to nemá obdobu. Nenesú za svoje konanie žiadnu zodpovednosť, striehnu, aby im neunikol ani jeden halier od chudoby, tak aby držali každého pod krkom, tak aby nikto nemal ako tento hanebný stav zmeniť.

Dokedy? Čo s tým kolegovia, ovečky a baránkovia slovenskí, kresťania, veriaci i neverci, biskupi, žobráci drobní živnostníci, a celý tento prostý, tisíc rokov skúšaný bohabojný slovenský národ?

Stále sa spomína myšlienka o slabej zlej revolúcii a silnie myšlienka o novej vzbure pod heslom: „ Tak toto už predsa ďalej nemôžeme znášať!“ Veď nie je možné, aby nás úplne zotročili a urobili si tu za naše peniaze planétu goríl a ľuďom vypreparovávali mozgy! Vo vzduchu cítiť na každom kroku obrovské napätie a znechutenie. Zdravotníci, učitelia, prepravcovia, živnostníci, úradníci, ….........a obyčajný ľud padajúci na hubu od istôt, ktoré im ako na drôte jednohlasne odmáva vláda jednej strany na vodnom vrchu v Bratislave.

A teraz mi napadá, čo povedal kedysi jeden človek, uznávaný Slovák:

„A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“


(Read more:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1#ixzz26HOrLHg1)

Detvo môjho rodu zatiaľ nemorí. Pýtam sa ale, siaha kradmou rukou na jej slobodu a prežitie partia zločincov? Rozkráda jej bohatstvo a vynáša z tohto štátu preč? Zotročuje partia bezcharakterných zloduchov detvu môjho rodu?

Ja myslím, že áno, a nie hocijako. Provokačne, verejne , bezcitne a rafinovane.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?